História trapistických pív

Prvé pokusy vyrábať pivo siahajú v Belgicku už do stredoveku. V tamojších kláštoroch sa na jeho produkcii podieľali mnísi, ktorí sa okrem modlenia a zasvätenia života Bohu museli pridržiavať aj druhej časti motta benediktínov – „Ora et labora“ (Modli sa a pracuj!).

V prvopočiatkoch bolo pivo určené len pre ich vlastnú spotrebu, po čase už bol „tekutý chlieb“ určený na vývoz a teda sa stal zdrojom podnikania a zárobku. Pôvodné pivá, ktoré si vďaka svojej originálnej receptúre aj po stáročiach zachovali špecifickú arómu a chuť, sú označované ako trapistické. Sú to pivá, ktoré sa vyrábajú za múrmi šiestich kláštorov v Belgicku, jeden trapistický kláštor sa nachádza v susednom Holandsku.

Označenie trapistické môže dostať len pivo, ktoré mnísi varia, alebo dohliadajú na jeho výrobu priamo v kláštornom komplexe. Takéto kláštory sú vlastníkmi certifikátu od Medzinárodnej trapistickej asociácie (ITA), ktorá povoľuje produkciu piva pod unikátnym logom a značkou, aby neprišlo k ich zneužitiu zo strany súkromných firiem.

Pivovary združené v tomto cechu však musia spĺňať viaceré prísne kritériá. V roku 1997 vznikla táto organizácia, ktorej zakladajúcimi členmi bolo osem opátstiev, šesť z nich v Belgicku (Orval, Chimay, Westvleteren, Rochefort, Westmalle, Achel), a po jednom v Holandsku (Koningshoeven) a Nemecku (Mariawald).