<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/" version="2.0"><channel><atom:link rel="hub" href="http://tumblr.superfeedr.com/" xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"/><description></description><title>Blog o Dobrom Pive</title><generator>Tumblr (3.0; @dobrepivo)</generator><link>http://blog.dobrepivo.sk/</link><item><title>Svet piva: Nemecko</title><description>&lt;p&gt;Nemecko má silnú pivnú tradíciu. Je krajinou s najvyšším počtom pivovarov na jedného obyvateľa. Až polovica pivovarov z celkového počtu 1300 sa nachádza v Bavorsku.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;&lt;img src="http://media.tumblr.com/tumblr_l80gn5Mig41qabn5f.jpg"/&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;Nemci sú známi svojou disciplínou a presnosťou. Aj kvalita piva je preto prísne kontrolovaná a má veľmi vysokú úroveň. Už takmer 500 rokov je varenie piva v Nemecku právne upravené. Zákon o čistote (Reinheitsgebot), ktorý pochádza z roku 1516, nariaďuje sládkom používať iba jačmeň, chmeľ a vodu. Predpisy tohto zákona platia s malými obmenami v Nemecku až dodnes. Kvalitu piva zaručuje aj ustanovenie Európskeho súdneho dvora. Povoľuje síce predaj pív, ktoré nie sú vyrábané podľa Zákona o čistote, no musia byť zreteľne označené. &lt;!-- more --&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;Že Nemci pivo milujú dokazuje aj široká škála pivného sortimentu. &lt;strong&gt;&lt;a title="Weissbier" href="http://www.dobrepivo.sk/piva/psenicne/weihenstephaner-weiss"&gt;Weissbier&lt;/a&gt; &lt;/strong&gt;je pšeničné osviežujúce pivo. Táto bavorská špecialita sa vyrába z minimálne 50&amp;#160;% sladovej pšenice a obsahuje 5-5,6% alkoholu. Keď si pivo nalievate do pohára, je zakalené, pretože kvasinky a bielkoviny z pšenice zostávajú v suspenzii. &lt;/p&gt;
&lt;p&gt;Zaujímavá variácia piva Weissbier je &lt;strong&gt;&lt;a title="Dunkelweizen" href="http://www.dobrepivo.sk/piva/psenicne/weihenstephaner-dunkel"&gt;Dunkelweizen&lt;/a&gt;&lt;/strong&gt;. Pivo je tmavšie a môže obsahovať až 9% alkoholu a to vďaka použitiu tmavšieho sladu. Na jazyku môžete pocítiť chuť banánu, vanilky a prekvapivo aj žuvačky.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;&lt;strong&gt;Bock &lt;/strong&gt;je typom silného ležiaka. Može mať tmavú jantárovú alebo bledú farbu. V minulosti ho pili najmä mnísi a v súčasnosti ho varia počas sviatkov ako sú Vianoce či Veľká noc. Mrazivou destiláciou bocku sa vyrába Eisbock. Má bohatú chuť a obsah alkoholu od 9 až do 43%. Bock vyrábaný z pšeničného piva sa zase nazýva &lt;strong&gt;&lt;a title="Weizenbock" href="http://www.dobrepivo.sk/piva/psenicne/weihenstephaner-vitus"&gt;Weizenbock&lt;/a&gt;&lt;/strong&gt;.&lt;/p&gt;
&lt;blockquote&gt;
&lt;p&gt;Karl Marx poznamenal, že revolúcia v Kolíne nebude nikdy fungovať, pretože zamestnávatelia chodia piť pivo do tých istých krčiem ako robotníci. &lt;/p&gt;
&lt;/blockquote&gt;
&lt;p&gt;&lt;strong&gt;Koelsch &lt;/strong&gt;je ideálny na uhasenie smädu. Toto zlatožlté pivo je vrchne kvasené a dokváša za studena. Podobá sa na Ale a je menej horké ako Pilsner. Vyrába sa len v Kolíne nad Rýnom. Karl Marx poznamenal, že revolúcia v Kolíne nebude nikdy fungovať, pretože zamestnávatelia chodia piť pivo do tých istých krčiem ako robotníci. &lt;/p&gt;
&lt;p&gt;Podobne ako Koelsch, &lt;strong&gt;Altbier &lt;/strong&gt;je vrchne kvasený a dokváša za studena. Altbier znamená „staromódne pivo“ vyrábané podľa Zákona o čistote. Vďaka mníchovskému alebo viedenskému sladu má sýtu, teplo jantárovú farbu. Toto pivo sa zvyklo nazývať aj Duesell pre svoj pôvod v Dueselldorfe. Práve medzi Dueselldorfom a Kolínom existuje dlhotrvajúca rivalita o to, kto má chutnejšie pivo. &lt;/p&gt;
&lt;p&gt;Z Lipska pochádza pivo s názvom &lt;strong&gt;Gose&lt;/strong&gt;. Podobne ako Weissbier ho varia najmenej z polovice sladovej pšenice. Gose nie je v súlade so Zákonom o čistote, pretože obsahuje soľ a zaujímavú bylinku - koriander. V tomto pive je najviac cítiť slanosť a bylinkovú príchuť s kvapkou citrónu.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;&lt;img src="http://media.tumblr.com/tumblr_l80glxDzcn1qabn5f.jpg"/&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;Zaujímavým druhom piva je určite &lt;strong&gt;Rauchbier&lt;/strong&gt;. Toto pivo pochádza z čias, keď sa ešte slad údil nad ohňom. Podľa stupňa údenia má obsah alkoholu od 4,5-7%. Rauchbier je špecialitou oblasti Frankonia, najmä Bambergu. Toto pivo Vám určite odporúčame ku grilovanému mäsu.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;A aké je najlepšie miesto na ochutnanie nemeckého piva? Samozrejme Oktoberfest, pivný festival v bavorskom Mníchove, ktorý začína už o pár týždnov. &lt;/p&gt;
&lt;p class="author"&gt;- Soňa Weissová&lt;/p&gt;</description><link>http://blog.dobrepivo.sk/post/1041539297</link><guid>http://blog.dobrepivo.sk/post/1041539297</guid><pubDate>Tue, 31 Aug 2010 11:04:00 +0200</pubDate><category>psenicne</category><category>weihenstephaner</category><category>nemecke</category></item><item><title>Európa rozdelená podľa alkoholu</title><description>&lt;p&gt;Čo sa pije v Dánsku alebo Slovinsku? Pijú Poliaci vodku alebo pivo? Čo najviac chutí Švajčiarom? Nápoj vyjadruje svojráznosť národa. Alkoholový svet sa v Európe delí na tri hlavné časti - &lt;strong&gt;vodkovú, vínnu a pivnú&lt;/strong&gt;. Aký alkohol sa v jednotlivých krajinách najviac pije, ovplynila najmä zmes histórie, poľnohospodárstva a podnebia.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;&lt;img class="plain" src="http://media.tumblr.com/tumblr_l7nhh2bdiw1qabn5f.png"/&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;&lt;!-- more --&gt;Krajiny, v ktorých je v januári maximálne -2 stupne Celzia, patria do zóny vodky. Nedá sa tam totiž pestovať hrozno. Určite Vás neprekvapí, že ich najväčším zástupcom je Rusko. A viete, čo je pre Rusa najväčšia tragédia? Predsa keď sa mu vyleje vodka. Od septembra to bude pre Rusov z hlavného mesta skutočná katastrofa, kedže pre problémy s alkoholizmom v Moskve zakázali predaj tohto alkoholu po 22-tej hodine. Vodkou si dlhé zimné večeri krátia aj v Nordických krajinách ako sú Fínsko, Nórsko, Švédsko a Island. Štamprlík neodmietnu ani v krajinách Pobaltia, Bielorusku, na Ukrajine alebo v Poľsku. &lt;/p&gt;
&lt;p&gt;Vo vínnej zóne sú krajiny, v ktorých sa víno pije historicky najviac. Prvými dôkazmi o výrobe vína sú maľby v staroegyptských hrobkách. 4000 rokov pred n.l. Egypťania oberali hrozno krivými nožíkami a prenášali ho v prútených košoch, neskôr ho rozmliaždili nohami v kadiach z dreva. Gréci rozšírili tento spôsob výroby aj do Stredomoria, odkiaľ sa vďaka Rimanom rozšíril do zvyšku západnej a strednej Európy. Najlepšie pestovateľské oblasti sa nachádzajú v dvoch pásmach Zeme - od 30° do 50° severnej šírky a od 30° do 50° južnej zemepisnej šírky. Typicky vínnou krajinou je určite Francúzsko. Patria sem aj štáty ako Španielsko, Portugalsko, Taliansko, Maďarsko, Moldavsko, Gruzínsko, Grécko, Macedónsko, Bulharsko, San Marino, Švajčiarsko a Rumunsko.&lt;/p&gt;
&lt;blockquote&gt;
&lt;p&gt;Krajiny v zóne piva majú dobré podmienky na pestovanie obilia.&lt;/p&gt;
&lt;/blockquote&gt;
&lt;p&gt;Na záver je tu časť Európy, ktorá pije najviac pivo. Krajiny v tejto zóne majú dobré podmienky na pestovanie obilia. Keď vypijete pohár piva, stávate sa účastníkom tradície starej 5000 rokov. Prvé záznamy o varení piva pochádzajú práve z tohto obdobia od Sumerov.  Belgicko, Írsko, Veľká Británia, Holandsko, Dánsko, Nemecko, Rakúsko, Luxembursko, Česko, západné časti Poľska a aj Slovensko - to sú krajiny s najsilnejšou tradíciou vo varení piva. A práve tieto krajiny a ich pivá vám budeme postupne predstavovať v novej sérii článkov na našom blogu.&lt;/p&gt;
&lt;p class="author"&gt;-Soňa Weissová&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;&lt;strong&gt;Unavený &lt;/strong&gt;z klasických ležiakov? &lt;strong&gt;&lt;a title="Dobré Pivo" target="_blank" href="http://www.dobrepivo.sk"&gt;Objavte dobré pivo&amp;#160;»&lt;/a&gt;&lt;/strong&gt;&lt;/p&gt;</description><link>http://blog.dobrepivo.sk/post/1002786522</link><guid>http://blog.dobrepivo.sk/post/1002786522</guid><pubDate>Tue, 24 Aug 2010 11:54:00 +0200</pubDate></item><item><title>Cider - zlatý jablčný nápoj</title><description>&lt;p&gt;Cider je ľahší ako pivo a slabší ako víno. Má svoj osobitý šarm, šťavnatú chuť, je svieži, ovocný a perlivý. Cider alebo aj &lt;em&gt;cidre&lt;/em&gt; či &lt;em&gt;sidra &lt;/em&gt;- jablčný mušt s obsahom alkoholu od 2 do 8,5%. &lt;/p&gt;
&lt;p&gt;&lt;img src="http://media.tumblr.com/tumblr_l73hs93yNd1qabn5f.jpg"/&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;Za jednu z najpríťažlivejších vlastností cideru môžeme považovať jeho farbu. Môže byť žltý, jantárový alebo až zlatistý. Podľa vzhľadu rozlišujeme číry alebo zakalený, perlivý a bez bubliniek, podľa chuti sa delí na suchý, polosuchý a sladký. Vďaka širokej škále chutí si dokáže získať naozaj kohoľvek.  &lt;/p&gt;
&lt;p&gt;O tom, že to naozaj dokáže, svedčí aj jedna dávna povesť. Keď Rimania v roku 55 pred n. l. prvýkrát dorazili do Británie, všimli si, že dedinčania pijú vynikajúci nápoj vyrábaný z jabĺk podobný pivu. Povrávava sa, že sám veľký Július Cézar začal piť tento „dedinský“ nápoj s rozkošou a entuziazmom. &lt;/p&gt;
&lt;p&gt;&lt;!-- more --&gt;Cider sa vyrába zo špecializovaných odrôd jabĺk, ktoré sú na jedenie príliš kyslé.  V samotnej Británii, odkiaľ nápoj pravdepodobne pochádza, existuje až 365 rôznych muštových jabĺk. Jablčný mušt výrobcovia fermentujú v dubových alebo nerezových nádržiach. Po fermentácii cider zreje v nádržiach ešte niekoľko týždňov. Najskôr je zakalený, tzv. „cloudy“, a aj keď je plný chuti a vône, nie je príliš vábny na pohľad. Preto sa nápoj pred plnením do fľaší filtruje.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;Všetky muštové jablká sú známe svojim vysokým obsahom  antioxidantov a vitamínov. Pri pití preto môžeme mať skvelý pocit nielen z chute, ale aj z toho, že robíme niečo pre svoje zdravie. Že je cider zdravý, vedel už aj kapitán James Cook. Pri svojich dlhých cestách po moriach ho používal ako prevenciu pred skorbutom.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;&lt;img src="http://media.tumblr.com/tumblr_l73hsvh7sw1qabn5f.jpg"/&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;Najrozšírenejší je vo Veľkej Británii, Írsku a Francúzsku ale i vo Švédsku a v Kanade. Pre svoj organický pôvod  sa cider stáva čoraz viac obľúbený aj v iných krajinách. Vo Veľkej Británii vyrobia asi 6 miliónov hektolitrov ročne. Približne 13% dospelých Britov aspoň raz mesačne pije cider, 49% pije aspoň raz mesačne víno a 51% pivo. Celkom slušná štatistika, keďže ľudia cider znovu objavili až v polovici 90-tych rokov. Ak ho máte chuť objaviť aj vy, vyskúšajte anglický &lt;strong&gt;&lt;a title="Westons Premium Cider" href="http://www.dobrepivo.sk/piva/cider/westons-premium-cider"&gt;Westons Cider&lt;/a&gt;&lt;/strong&gt; alebo český &lt;strong&gt;&lt;a title="Mad Apple" href="http://www.dobrepivo.sk/piva/cider/mad-apple-cider"&gt;Mad Apple&lt;/a&gt;&lt;/strong&gt; z našej ponuky. &lt;/p&gt;
&lt;p&gt;&lt;strong&gt;&lt;a title="Cider" href="http://www.dobrepivo.sk/piva/cider/"&gt;Cider&lt;/a&gt; &lt;/strong&gt;odporúčame podávať dobre vychladený, najlepšie s kockou ľadu, ktorá podčiarkne jeho sviežu chuť. Vo Veľkej Británii vám ho nalejú do stredne veľkého pivného pohára, vo Francúzsku ho podávajú ako aperitív. Tento nápoj sa hodí aj k jedlu, rovnako ako biele suché víno. Je dobrým doplnkom k syrom, plodom mora alebo bielemu mäsu. Podľa nás sa nestratí ani počas grilovačky s priateľmi.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;Keď ste sa práve rozhodli zakúpiť si fľašku, odporúčame Vám ho skladovať v chlade a tme. Čo dokáže potešiť viac ako svieži pohár cideru po únavnom dni?&lt;/p&gt;
&lt;p class="author"&gt;- Soňa Weissová&lt;/p&gt;</description><link>http://blog.dobrepivo.sk/post/947397406</link><guid>http://blog.dobrepivo.sk/post/947397406</guid><pubDate>Fri, 13 Aug 2010 16:06:00 +0200</pubDate><category>cider</category><category>mad apple</category></item><item><title>Škótsky pivovar BrewDog posúva hranice varenia piva</title><description>&lt;p&gt;Väčšina pivovarov vsádza na svoju dlhoročnú históriu a láka zákazníkov na tradičné pivo. Martina Dickieho s Jamesom Wattom prestali baviť uniformné ležiaky a fádne ale, ktorými bol zaplavený trh vo Veľkej Británii. Rozhodli sa vyrábať moderné, progresívne pivá, ktoré majú „grády“. Založili pivovar BrewDog a prvá fľaška uzrela svetlo pivného sveta v apríli 2007. &lt;/p&gt;
&lt;p&gt;&lt;img src="http://media.tumblr.com/tumblr_l6xrw63h3E1qabn5f.jpg"/&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;Šokujúce, prekvapivé a hlavne netradičné - to sú pivá z dielne BrewDog. Vyrábajú pivá typu ale, indický svetlý ale, stout a ležiak. Prvokatívne sú aj samotné názvy týchto pív, napríklad Sink the Bismarck - pivo určené na porazenie nemeckej konkurencie, alebo Nanny State ako reakcia na kritiku organizácie Alcohol Focus Scotland.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;&lt;!-- more --&gt;Imperiálny stout &lt;strong&gt;&lt;a title="Paradox" href="http://www.dobrepivo.sk/piva/ale/paradox"&gt;Paradox&lt;/a&gt; &lt;/strong&gt;napríklad zreje 6 mesiacov v dubových sudoch od škótskej whisky. Sudy pochádzajú z rôznych druhov whisky a preto má aj každá individuálne číslovaná fľaška piva svoju jedinečnú chuť.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;BrewDog sa snaží šokovať aj výrobou mimoriadne silného piva. V roku 2009 najskôr prišiel s pivom Tactical Nuclear Penguin s obsahom alkoholu 32&amp;#160;%. „Nukleárny tučniak“ sa stal najsilnejším pivom, aké bolo dovtedy vyrobené. &lt;/p&gt;
&lt;p&gt;Výrobcovia z Nemecka sa však nedali zahanbiť a vyrobili 40- percentného konkurenta. No pre BrewDog bol Nuclear Penguin len začiatkom a pivovar posúval aj naďalej všetky percentuálne hranice. Vyrobil pivo s obsahom alkoholu 41&amp;#160;% a výstižným názvom &lt;strong&gt;&lt;a title="Sink the Bismarck" href="http://www.dobrepivo.sk/piva/ale/sink-the-bismarck"&gt;Sink the Bismarck&lt;/a&gt;&lt;/strong&gt; - Potop Bismarcka, podľa slávnej nemeckej lode potopenej Britmi počas druhej svetovej vojny. &lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
&lt;object height="281" width="500"&gt;
&lt;param value="true" name="allowfullscreen"&gt;&lt;param value="always" name="allowscriptaccess"&gt;&lt;param value="http://vimeo.com/moogaloop.swf?clip_id=9491802&amp;amp;server=vimeo.com&amp;amp;show_title=1&amp;amp;show_byline=1&amp;amp;show_portrait=1&amp;amp;color=00ADEF&amp;amp;fullscreen=1&amp;amp;autoplay=0&amp;amp;loop=0" name="movie"&gt;&lt;embed height="281" width="500" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" type="application/x-shockwave-flash" src="http://vimeo.com/moogaloop.swf?clip_id=9491802&amp;amp;server=vimeo.com&amp;amp;show_title=1&amp;amp;show_byline=1&amp;amp;show_portrait=1&amp;amp;color=00ADEF&amp;amp;fullscreen=1&amp;amp;autoplay=0&amp;amp;loop=0"&gt;&lt;/embed&gt;&lt;/object&gt;
&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;Chlapcom zo Škótska sa však stále málilo a potrebovali šokovať pivný svet úplne. Ako odpoveď na ďalší nemecký útok na rekord vyrobili „hardcore“ pivo porovnateľné s whisky alebo vodkou. The End Of History s obsahom alkoholu 55&amp;#160;% odporúča aj sám James Watt piť z pohára na whisky. Ak by ste mali záujem o fľašku takéhoto piva, zaplatíte 500 libier. &lt;/p&gt;
&lt;p&gt;S pivom The End of History sa spája aj kontroverzná reklamná kampaň. Toto pivo je nielenže najsilnejšie v histórii, ale má aj najšokujúcejšie balenie. Vypchaté telá siedmych lasíc, štyroch veveríc a zajaca sú obalom 12-tich fliaš. Podľa výrobcov takéto balenie láme konvencie a všeobecné tabu a zaprisahavajú sa, že žiadne zviera nebolo úmyselne zabité - všetky z nich našli mŕtve na cestách.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;&lt;img src="http://media.tumblr.com/tumblr_l6y2r91xVn1qabn5f.jpg" class="plain"/&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;Pivní rebeli z BrewDogu majú okrem zmyslu pre divné a netradičné veci aj zmysel pre iróniu. Alcohol Focus Scotland - škótska charitatívna organizácia kritizovala vysoký podiel alkoholu v ich pive Tokyo. Pivovar vrátil kritikom úder a začal vyrábať oproti ostatným výrobkom tak trochu „dámske“ pivo Nanny State s obsahom alkoholu 1,1%. &lt;/p&gt;
&lt;p&gt;V súčasnosti je BrewDog najväčším nezávislým pivovarom v Škótsku. Mesačne vyprodukuje 120&amp;#160;000 fľiaš, ktoré exportuje napríklad do Japonska, Dánska, Švédska, Nórska a USA. Na Slovensku je momentálne jediným predajcom pív z BrewDogu stránka &lt;strong&gt;&lt;a title="Ale - Dobré Pivo" href="http://www.dobrepivo.sk/piva/ale/"&gt;DobrePivo.sk&lt;/a&gt;&lt;/strong&gt;.&lt;/p&gt;
&lt;p class="author"&gt;- Soňa Weissová&lt;/p&gt;</description><link>http://blog.dobrepivo.sk/post/931727490</link><guid>http://blog.dobrepivo.sk/post/931727490</guid><pubDate>Tue, 10 Aug 2010 14:23:00 +0200</pubDate><category>brewdog</category><category>ale</category><category>stout</category></item><item><title>Nový internetový obchod spustený</title><description>&lt;p&gt;Milí priaznivci dobrého piva, dnes sme na našej stránke &lt;strong&gt;&lt;a title="Dobré Pivo" href="http://www.dobrepivo.sk"&gt;Dobré Pivo&lt;/a&gt;&lt;/strong&gt; spustili nový internetový obchod, cez ktorý si môžete objednávať všetky belgické a holandské pivá z našej ponuky. A keďže ku každému belgickému pivu neodmysliteľne patrí aj špeciálny pohár, ku každej objednanej prepravke vám pribalíme jeden zadarmo! A ak potrebujete extra poháre na tú veľkú párty, čo chystáte budúci týždeň, poháre si samozrejme môžete objednať aj samostatne.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;Všetky objednávky zašleme priamo k vám domov kuriérom alebo poštovým balíkom, ak uprednostňujete osobný odber, naša &lt;strong&gt;&lt;a title="Kontakt" href="http://www.dobrepivo.sk/kontakt"&gt;pobočka&lt;/a&gt; &lt;/strong&gt;v Bratislavskom Starom meste je otvorená 7 dní do týždňa.  &lt;/p&gt;
&lt;p&gt;V našej ponuke dnes máme osviežujúce pšeničné a ovocné pivá z belgického rodinného pivovaru Bockor, ideálne na teplé letné mesiace, ako aj štvoricu exkluzívnych pív z belgických a holandských trapistických kláštorov. Už v najbližších týždňoch plánujeme našu ponuku rozšíriť o ďalšie kúsky, všetko veľmi zaujímavé pivné špeciality z rôznych častí sveta. Viac informácii nájdete už čoskoro na našom blogu.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;Ak máte medzi pivami vášho obľúbenca, ktorého by ste radi uvideli v našom obchode, dajte nám vedieť!&lt;/p&gt;</description><link>http://blog.dobrepivo.sk/post/705757569</link><guid>http://blog.dobrepivo.sk/post/705757569</guid><pubDate>Thu, 17 Jun 2010 00:01:00 +0200</pubDate></item><item><title>Lambické pivo a jeho výroba</title><description>&lt;p&gt;Lambické pivo je osobitný typ piva, ktorý sa varí len v špecifickom regióne Pajottenland juhozápadne od Bruselu a v bruselskom pivovare Cantillon. Jeho korene siahajú 500 rokov späť na bruselské farmy a polia, kde vznikla potreba lacnej a rýchlej možnosti uvariť slabšie a osviežujúce pivo pre miestnych robotníkov.&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;img src="http://media.tumblr.com/tumblr_l2x5pabdox1qabn5f.jpg" class="space" align="right"/&gt;Jeho osobitosť spočíva v tom, že zväčša vzniká zmiešaním najmenej dvoch rozličných druhov piva. Prvú odlišnosť od klasického piva môžeme nájsť už v samotnom slade, z ktorého sa lambické pivo varí - ide väčšinou o zmes jačmenného sladu a nesladovej pšenice. Ďalším rozdielom oproti klasickému pivo je to, že lambické pivo obsahuje len nepatrné množstvo chmeľu. Kvôli zamedzeniu horkej chuti sa doň nepridáva čerstvý chmeľ, ale sušený, ktorý je menej výrazný.&lt;!-- more --&gt;&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;Narozdiel od tradičných druhov piva, ktorých kvasný proces prebieha kontrolovane a za použitia kultivovaných typov kvasiniek, lambické pivo kvasí spontánne, a to vďaka špeciálnemu druhu divých kvasiniek typických pre bruselské údolie Senne. Lambické pivo môže obsahovať až 86 rôznych mikroorganizmov, ako napríklad kvasinky Brettanomyces bruxellensis.&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;Proces kvasenia môže prebiehať výlučne v období medzi októbrom a májom, nakoľko v letných mesiacoch je vo vzduchu veľké množstvo organizmov, ktoré by mohli pivo znehodnotiť. Je to práve tento nezvyčajný proces kvasenia, ktorý dodáva lambickému pivu jeho nezvyčajú chuť – suchú, podobnú vínu či cideru, s jemne kyslým zakončením.&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;Po začatí kvasenia sa lambické pivo tankuje do starých dubových alebo gaštanových sudov z portugalského Porta alebo španielskeho Jerezu, niekedy aj do starých vínnych sudov. V nich zreje po dobu jedného, dvoch a niekedy až troch rokov. Na konci výrobného procesu sa jednotlivé druhy lambického piva, väčšinou staré s mladými, zmiešavajú.&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;Lambické pivo sa dnes v Belgicku vyrába v rôznych variantách, medzi najznámejšie patria ovocné lambiky vyrábané pridaním skutočného ovocia počas procesu kvasenia piva. Najpopulárnejšie príchute týchto lambikov sú tradične čerešňové (&lt;strong&gt;&lt;a title="Kriek Max" href="http://www.dobrepivo.sk/piva/ovocne/kriek-max"&gt;kriek&lt;/a&gt;&lt;/strong&gt;), malinové (&lt;strong&gt;&lt;a title="Framboise Max" href="http://www.dobrepivo.sk/piva/ovocne/framboise-max"&gt;framboise&lt;/a&gt;&lt;/strong&gt;), jahodové (aardbei), broskyňové (pêche) a s čiernymi ríbezľami (cassis), ale v posledných rokoch sa skúšajú aj netradičné ovocia ako napríklad kokos, banán alebo maracuja.&lt;/p&gt;</description><link>http://blog.dobrepivo.sk/post/627813422</link><guid>http://blog.dobrepivo.sk/post/627813422</guid><pubDate>Mon, 24 May 2010 12:11:00 +0200</pubDate><category>framboise</category><category>kriek</category><category>lambic</category><category>ovocne</category><category>max</category></item><item><title>Pšeničné biele pivo</title><description>&lt;p&gt;Pšeničné pivo si získava čoraz viac priaznivcov aj na Slovensku. Narozdiel od bežných pív obsahuje toto pivo nielen jačmenný slad, ale takisto značný podiel pšenice, a to buď vo forme surovej pšenice alebo pšeničného sladu. &lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;img src="http://media.tumblr.com/tumblr_l27fv3dOUf1qabn5f.jpg" class="space" align="right"/&gt;Dvoma hlavnými skupinami pšeničného piva sú &lt;em&gt;witbier&lt;/em&gt; založené na belgickej tradícii používania korenín ako napríklad koriander a pomarančová kôra, a &lt;em&gt;weissbier&lt;/em&gt; založené na nemeckej tradícii primiešania najmenej 50% pšenice do jačmenného sladu. Oba druhy pšeničného piva sa nazývajú aj ako „biele pivo“, pretože ich farba je svetlejšia než pri ostatných druhoch piva. Samotné výrazy &lt;em&gt;witbier &lt;/em&gt;a &lt;em&gt;weissbier &lt;/em&gt;v preklade znamenajú „biele pivo“.&lt;br/&gt;&lt;!-- more --&gt;&lt;/p&gt;
&lt;h3&gt;&lt;br/&gt;Witbier&lt;/h3&gt;
&lt;p&gt;Belgické pšeničné pivo často obsahuje okrem rôznych prísad korenia takisto surovú pšenicu. Witbier alebo skrátene len wit, alebo po francúzsky aj ako &lt;em&gt;bière blanche&lt;/em&gt;, je pšeničné biele pivo s obsahom jačmeňa a pšenice, ktoré vzniklo vrchným kvasením v belgickom alebo holandskom pivovare. &lt;br/&gt;&lt;br/&gt;Svoj názov dostalo podľa dymovej, až takmer bielej farby. Je potomkom tradičných pív, ktoré boli varené bez použitia chmeľu, avšak s pridaním rôznych zmesí korenia a rastlín (tzv. gruit). Podľa pôvodných francúzskych noriem bolo zakázené do gruitu pridávať chmeľ, dnes tvoria gruit okrem chmeľu najmä koriander a pomarančová kôra. Witbier sa od ostatných pšeničných pív odlišuje práve vďaka spomínanému gruitu. &lt;br/&gt;&lt;br/&gt;Chuť pšeničného piva je jemne horkastá po chmeli, avšak podstatne kyslejšia než sme zvyknutí. Preto je veľmi osviežujúca a populárna najmä v lete. Z komerčných witbierov je najznámejší Hoegaarden, v našej ponuke ho reprezentuje &lt;a title="Bellegems Wit" href="http://www.dobrepivo.sk/piva/psenicne/bellegems-wit"&gt;&lt;strong&gt;Bellegems Wit &lt;/strong&gt;&lt;/a&gt;z produkcie rodinného pivovaru Bockor.&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;/p&gt;
&lt;h3&gt;Weissbier&lt;/h3&gt;
&lt;p&gt;Weissbier (alebo weißbier) je nemeckým druhom pšeničného piva. Weissbier je dostupné v mnohých variantoch, ako nefiltrované, filtrované, tmavé alebo silné  pivo „bock“. &lt;br/&gt;&lt;br/&gt;Nemecké pšeničné pivo sa často nazýva „weizen“ (pšenica) v západných a severných častiach Nemecka, a ako „weissbier“ alebo „weiss“ (biele pivo alebo biele) v Bavorsku. „Hefeweizen“ je zasa pomenovanie pre nefiltrované pšeničné pivo (hefe znamená po nemecky kvasinky), a naopak „kristallweizen“ je pivom filtrovaným.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;Najpopulárnejšie značky weissbieru produkujú tradičné bavorské pivovary ako &lt;a title="Weihenstephaner" href="http://www.dobrepivo.sk/piva/psenicne/weihenstephaner-weiss"&gt;&lt;strong&gt;Weihenstephan&lt;/strong&gt;&lt;/a&gt;, Paulaner, Erdinger či Franziskaner, svojích priaznivcov majú aj pivá z rakúskych pivovarov.&lt;/p&gt;</description><link>http://blog.dobrepivo.sk/post/586633183</link><guid>http://blog.dobrepivo.sk/post/586633183</guid><pubDate>Mon, 10 May 2010 13:53:00 +0200</pubDate><category>bellegems</category><category>psenicne</category><category>weihenstephaner</category></item><item><title>Aké trapistické pivo si vybrať?</title><description>&lt;p&gt;&lt;img src="http://media.tumblr.com/tumblr_l21sbpmrZZ1qabn5f.jpg" class="space" align="right"/&gt;Jednotlivé druhy trapistických pív, ktoré máme v našej ponuke, sa medzi sebou líšia. Ako si teda vybrať spomedzi nich, keď zatiaľ žiadne z nich nepoznám?&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;Začneme &lt;a title="Orval" href="http://www.dobrepivo.sk/piva/trapisticke/orval"&gt;&lt;strong&gt;Orvalom&lt;/strong&gt;&lt;/a&gt;, ktorý sa chuťou a farbou azda najviac približuje klasickému ležiaku, na ktorý sme v našich končinách zvyknutí. Spomedzi všetkých trapistických pív má najnižší obsah alkoholu, len o niečo vyšší než klasická „dvanástka“. Príliš vychladený má výrazne kyslastú chuť podobnú suchému šampanskému. So stúpajúcou teplotou nadobúda čoraz výraznejší horkastý charakter a do popredia vystupuje chuť chmeľu.&lt;!-- more --&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;&lt;a title="Trappistes Rochefort 8" href="http://www.dobrepivo.sk/piva/trapisticke/trappistes-rochefort-8"&gt;&lt;strong&gt;Trappistes Rochefort 8&lt;/strong&gt;&lt;/a&gt; je pivo s vyšším obsahom alkoholu a tmavšej žlto-hnedej farby. Chuťovo je sladšie než bežné ležiaky, je v ňom cítiť ovocie, korenie a figy. &lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;a title="Trappistes Rochefort 10" href="http://www.dobrepivo.sk/piva/trapisticke/trappistes-rochefort-10"&gt;&lt;strong&gt;Trappistes Rochefort 10&lt;/strong&gt;&lt;/a&gt; je podobné svojmu slabšiemu bratovi, obsahuje však vyšší objem alkoholu, porovnateľný s vínom. Je tiež mierne tmavšie, v chuti a vôni môžeme rozoznať portské víno, marhule, dub, korenie a sladké ovocie. &lt;br/&gt;&lt;br/&gt;Napriek ich tmavej farbe si oba Rocheforty netreba mýliť s pivami typu stout ako je napr. Guiness. Rochefort 8 a 10&amp;#160;sú sladšie, hustejšie, aromatickejšie a výrazne silnejšie.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;Quadrupel od &lt;a title="La Trappe Quadrupel" href="http://www.dobrepivo.sk/piva/trapisticke/la-trappe-quadrupel"&gt;&lt;strong&gt;La Trappe&lt;/strong&gt;&lt;/a&gt; je pivo príjemnej jantárovej farby. To je však asi to jediné, čo má spoločné s tzv. ležiakmi. Chuťou je výrazne sladšie, pripomína med či ovocie. Aróma je výrazná, obsahom alkoholu konkuruje vínu.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;Ktoré pivá sa môžu nazývať „trapistické“ a kde sa tieto pivá u nás predávajú? Pozrite si našu stránku o &lt;a title="Trapistické pivá" href="http://www.dobrepivo.sk/piva/trapisticke"&gt;&lt;strong&gt;trapistických pivách&lt;/strong&gt;&lt;/a&gt;.&lt;/p&gt;</description><link>http://blog.dobrepivo.sk/post/362073093</link><guid>http://blog.dobrepivo.sk/post/362073093</guid><pubDate>Fri, 07 May 2010 00:00:00 +0200</pubDate><category>orval</category><category>rochefort</category><category>trapisticke</category><category>trappe</category></item><item><title>História trapistických pív</title><description>&lt;p&gt;Prvé pokusy vyrábať pivo siahajú v Belgicku už do stredoveku. V tamojších kláštoroch sa na jeho produkcii podieľali mnísi, ktorí sa okrem modlenia a zasvätenia života Bohu museli pridržiavať aj druhej časti motta benediktínov – „Ora et labora“ (Modli sa a pracuj!). &lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;img src="http://media.tumblr.com/tumblr_l21s4f2zJU1qabn5f.jpg" class="space" align="right"/&gt;V prvopočiatkoch bolo pivo určené len pre ich vlastnú spotrebu, po čase už bol „tekutý chlieb“ určený na vývoz a teda sa stal zdrojom podnikania a zárobku. Pôvodné pivá, ktoré si vďaka svojej originálnej receptúre aj po stáročiach zachovali špecifickú arómu a chuť, sú označované ako &lt;a title="Trapistické pivá" href="http://www.dobrepivo.sk/piva/trapisticke"&gt;&lt;strong&gt;trapistické&lt;/strong&gt;&lt;/a&gt;. Sú to pivá, ktoré sa vyrábajú za múrmi šiestich kláštorov v Belgicku, jeden trapistický kláštor sa nachádza v susednom Holandsku. &lt;!-- more --&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;Označenie trapistické môže dostať len pivo, ktoré mnísi varia, alebo dohliadajú na jeho výrobu priamo v kláštornom komplexe. Takéto kláštory sú vlastníkmi certifikátu od Medzinárodnej trapistickej asociácie (ITA), ktorá povoľuje produkciu piva pod unikátnym logom a značkou, aby neprišlo k ich zneužitiu zo strany súkromných firiem.&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;Pivovary združené v tomto cechu však musia spĺňať viaceré prísne kritériá. V roku 1997 vznikla táto organizácia, ktorej zakladajúcimi členmi bolo osem opátstiev, šesť z nich v Belgicku (&lt;a title="Orval" href="http://www.dobrepivo.sk/piva/trapisticke/orval"&gt;&lt;strong&gt;Orval&lt;/strong&gt;&lt;/a&gt;, Chimay, Westvleteren, &lt;a title="Trappistes Rochefort 10" href="http://www.dobrepivo.sk/piva/trapisticke/trappistes-rochefort-10"&gt;&lt;strong&gt;Rochefort&lt;/strong&gt;&lt;/a&gt;, Westmalle, Achel), a po jednom v Holandsku (&lt;a title="La Trappe Quadrupel" href="http://www.dobrepivo.sk/piva/trapisticke/la-trappe-quadrupel"&gt;&lt;strong&gt;Koningshoeven&lt;/strong&gt;&lt;/a&gt;) a Nemecku (Mariawald).&lt;/p&gt;</description><link>http://blog.dobrepivo.sk/post/578484886</link><guid>http://blog.dobrepivo.sk/post/578484886</guid><pubDate>Sat, 01 May 2010 00:00:00 +0200</pubDate><category>orval</category><category>rochefort</category><category>trapisticke</category><category>trappe</category></item></channel></rss>

